Barové stoličky, ako typ verejného sedenia, sú nepopierateľne prekvapivo pohodlné. Nemali by sme však byť príliš kritickí, pretože pohodlie nebolo prvoradým hľadiskom dizajnu. Sú skôr symbolom držania tela a umožňujú ľuďom nájsť rovnováhu medzi státím a sedením. Zdá sa, že úzke sedadlo, takmer zanedbateľné operadlo a úplná absencia lakťových opierok zámerne vytvárajú pocit nepohodlia. Dizajn, najmä skutočnosť, že sa chodidlá nemôžu dotknúť podlahy, udržiava svaly ako adductor magnus a gracilis v stave napätia po dlhú dobu, čo spôsobuje nepohodlie a obmedzuje, ako dlho ľudia zotrvávajú na stoličke. Z diaľky však môže človek sediaci na barovej stoličke pôsobiť vizuálnym dojmom „vysokej{5}}triedy. A to vďaka štíhlym nohám, ktoré nielen zväčšujú vnímanú výšku sediacej osoby, ale zvýrazňujú aj jej predĺžené proporcie. Dizajn bez chrbta núti ľudí stáť vysoko a vzpriamene, čím vytvára pozitívnu a energickú atmosféru.





